Nebaví ma môj život

Pozdravujem, Velmi by som si prial aby ste mi mohli pomoct a aj ked mi chcete skutocne pomoct, co ak je uz neskoro? som hotovy poviem vam na rovinu zo vsetkeho co zasahuje do ludskej spokojnosti. nebavi ma moj zivot. trpim depresiami a nespavostou. vsetko je to v dosledku vycitiek za zivot aky som viedol posledne roky a v ktorych sa udialo vela rozhodujucich veci pre spokojnost ci nespokojnost v mojom zivote. Vsetko sa zacalo v roku 2010 ked som sa vratil po hektickej letnej sezone kde som chodieval 4 sezony - 6 mesiacov (2007-2010) a kde som popri praci zil hyrivy zivot kde nechybali ani drogy ani alkohol. Dovtedy som bol clovek ktory sice skusal so zvedavosti rozne veci v zivote no neprerastlo mi to cez hlavu a hranice som si vedel strazit, ale to osudne leto sa nieco zlomilo. Vybudoval som si zavislost na alkohole a marihuane, pretoze som to prehanal casto krat. Nakolko som stale pracoval aj zime (ako lyziarsky trener) som bol vytazeny aj fyzicky. Roky 2011 a 2012 som pracoval celorocne ako lyziarsky trener, nakolko som vela cestoval a bol vytazeny nahrnuli sa aj problemy suvisiace so syndromom vyhorenia, kde som pocitoval uz patricny odpor k tejto praci. Nakolko som mal 30 rokov pocitoval som potrebu riesit sukromny zivot a nasiel som si vynikajucu partnerku. Prestal som pracovat ako trener a venoval som sa nasmu vztahu. Obmedzil som alkohol aj marihuanu na minimalnu moznu mieru aku som dokazal no nevedel som sa toho zbavit uplne. Hladal som si aj novu pracu ako ucitel a nakoniec ma aj prijali no nenastupil som nakolko v case pozitivnej odpovede som uz musel nieco robit (nakolko som nepracoval pol roka) a zacal som opat s trenovanim. Cakal som vlastne kedy priatelka dokonci skolu aby sme sa mohli zobrat. Moj vztah sa vyvijal dobre, prestahovali sme sa do ineho mesta, kde priatelka studovala a ja s nou aby som nebol konfrontovany s ludmi ktory v nasom meste zili a nerobili mi vzdy dobre nakolko podobnym veciam holdovali aj oni. Vyzeralo to ze som sa takpovediac zachranil a bol som zato vdacny najma partnerke, ktora mi sice obcasne fajcenie a nejake pivo tolerovala no po case vyzadovala pre moje vlastne dobro uplnu abstinenciu od vsetkeho aspon na dobu kym sa moj organizmus uplne nevycisti. Nedokazal som to a tak prisli problemy v nasom vztahu, ktore vyvrcholili vyhraznymi koncami a nakoniec rozchodom v roku 2014. Dovtedy som nemal tusenie co sa bude diat ked doslo k tomuto a sice zacal som sa nicit prave tymto sposobom ktory mi skodil a sice zacal som viacej popijat a fajcit asi rovnako ako tomu bolo pred nasim vztahom. Nehladal som si ine dievca na vztah, vedel som ze chcem iba ju (volala sa Anetka). A tak presiel 1, 5 roka kazdy sam, ja som sa venoval trenovaniu a chodil po svete a ona dokoncievala skolu. Prilezitostne som popijal a fajcil uz aj v praci co predtym nebolo pravidlom a trapil sa so zavislostou a najma doma v rodnom meste kde som sa vracal po sustredeniach a pretekoch som bol opat komfrontovany so vsetkymi ludmi atd. Vedel som, ze to musim dat do poriadku ak sa chcem vratit k nej, ale bol som slaby aby som skoncil uplne a smutny z toho ako to je. Taktiez som sa hambil priznat si ze to nezvladnem sam a bez pomoci ale nebola to pravda pretoze som okrem jej lasky potreboval uz aj odbornu pomoc, ktoru som nevyhladal. Opustil som sa a pocase mi bolo vela krat jedno ako dopadnem a co sa bude diat. Nasli si ma aj problemy so zakonom kde som bol pri nocnych potulkach niekolko krat zapleteny do vytrznictva, nakolko som bol napadnuty a v obrane som sa pobil co mi prinieslo trestne stihania a sudy a problemy so zakonom. Nasla si priatela s ktorym bola kamaratka a kolegyna v praci pocas obdobia ked sme uz neboli spolu. Aj ona sa chcela vratit ku mne a tento vztah bol s jej strany pokusny nakolko bola dlho sama a zivot jej pripadal smutny. Uplne ma to polozilo, snazil som sa to aj pocas toho roka a pol zachranit no vzdy ked prislo na temu ze ci este stale holdujem so sebazaprenim som odpovedal vzdy pravdivo ze mam to stale nevyriesene a tak sa to dokopy nedalo ale ocakavania na obidvoch stranach boli zjavne a viera v stastny koniec takisto. Do toho pristupilo este jedno dievca (Dominika) a sice zacali sme sa stretavat ako kamarati. Bol som namosureny ze ma aneta vymenila za niekoho ineho aj ked sme spolu neboli, necakal som to ze si niekoho najde na vztah, pretoze mi tvrdila ze vztah nehlada. Asi 4 mesiace som jej vztah sledoval ako sa vyvija a kedze v nom neboli zjavne problemy podlahol som aj ja dievcine s ktorom som bol dobry kamarat a skusili sme spolu vztah. Bolo to sialene pretoze ja som sa nezmenil a ona ma prijala takeho aky som bol, myslim chory, zavisly s nerealnou predstavou ze to dobre dopadne. Po dvoch mesiacoch po jednej hadke sme z toho vytriezveli a prestali sme spolu spavat a vratili sa v podstate do kamaratskych kolaji. Aneta mala v tom case problemy vo vztahu a vyzeralo to na rozchod aj u nej. V tom case sa mi podarilo ziskat aj vybornu pracu a vlastne byvanie. Bol som volny a aneta vyzerala dostupnejsia. Uvedomil som si veci a zo sebazaprenim som premyslal ako dam naspat svoj zivot dokopy spolu s nou. Dva mesiace po ukonceni nasho imtimneho vztahu z Dominikou som sa dozvedel ze je v 8 tyzdni tehotenstva a dieta si rozhodne nechava naco som nebol schopny reagovat inac ako ze to prijmam a ze vlastne je to poriesene. Ale prijatie bolo vynutene a ja som s nou nechcel zit a doteraz nezijem. Ostal som pri nej ako partner ktory jej bol napomocny v tehotenstve az do dnes. Mame 6 mesacneho syna, zijeme kazdy zvlast, ona pri rodicoch. Ja som prisiel o pracu (nedokazal som sa koncentrovat) aj o byvanie a po 15 rokoch samostatnosti som skoncil pri rodicoch tiez. Cely cas tehotenstva som si premietal moj zivot so vsetkym dobrym aj zlym co ma postretavalo a nastupili obrovske vycitky, depresie a nespavost. Vyhladal som po par mesicoch v takom stave psychiatra. Bral som antidepresiva asi 3 mesiace potom som ich sam vysadil. Prilezitostne brigadujem ale vsetok svoj cas venujem synovi a som takpovediac na neplatenej otcovskej za vlastne rezervi a pomaham mladej mamicke (dominika ma 23 rokov, ja ma 35). Napriek radosti so syna a casu s nim stravenom sa mi stastie nedostavuje a vobec nic nieje tak ako som si predstavoval niekedy ked budem mat rodinu. Nielen ze som si nepredstavoval mat rodinu s dominikov ale definitivne som si zavrel cestu k anete ktoru som miloval a chcel s nou vsetko. Moj zivot paradoxne aj napriek syncekovi ktory je zdravy a krasny nieje naplneny stastim a emocionalne som prazdny. Mam destruktivne myslienky (aj samovrazedne) neviem sa tesit zo zivota a myslim si ze je to vsetko alkoholom a marihuanou a viem ze je to tak. Stratil som orientaciu v case a priestore, dni sa mi zlievaju do jedneho a noci su prebdene a ja chatram a nevladzem cim dalej tym viac. Taktiez mi to vymazalo zodpovednot a schopnost veci planovat a pracovat systematicky na jednotlivych krokoch aby sa to posuvalo vred. Som paralizovany vo vlastnom svete, ktory je nepriatelny a naplneny smutkom a vycitkami. Pomaly uz nevladzem takto dalej a ak sa nieco nezmeni, kym to ja nebudem schopny zmenit dlho takto nevydrzim. Neviem co mam robit. Viem ze je to vsetko moja vina, no nadtym uz neskoro lamentovat. Situacia zasla tak daleko ze neviem ako sa s nej dostanem. Prosim vas o hocijaku radu, ktora pomozu moju zufalu situaciu zlepsit. S pozdravom lubo