Nevládzem už počúvať sťažnosti a hádky mojich rodičov

Dobry den, potrebujem poradit, pretoze uz nevladzem pocuvat staznosti a hadky mojich rodičov. Nebyvam s nimi, chodim ich len cez vikendy navstevovat, a to mi staci bohuzial. Kde zacat. Problém je na oboch stranách lebo každý vidí len ten svoj pohľad na vec a odmieta sa na to pozrieť aj z druhej /partnerovej strany, absolútne spolu nevedia v kľude a v tichosti komunikovať, ocino vždy kričí na celú dedinu. Najväčší problém je ten ze ocino sa zevraj cez týždeň drží, ale akonáhle príde piatok musí ísť do krčmy, a keďže ja ich navštevujem len cez víkendy, je večne opitý, a vtedy býva strašne sprostý, nedá sa s ním normálne porozprávať hneď kričí, ma pocit krivdy, že mu nikto nerozumie, ale ked ma vypite tak, ze nevie ani artikulovat kto mu ma rozumieť. Ak mu človek povie do očí pravdu o tom ako sa správa, že to nie je normálne aby takto stále zjapal na svoju manželku, ktorá je teraz po zavaznom zákroku, mamine vyberali zhubný nádor v prsníku a teraz ma pat rokov užívať cytostatika, a každý doktor povedal ze to ma zo stresu ze musi byť v kľude, tak všetci sme dúfali, že s ocinom to pohne a zmení k nej svoje správanie, ale nie, stále je ako buran a vždy všetko otočí hneď na seba, že on ma viac stresu v praci ako ona teraz doma na PN, že keby rakovina bola zo stresu on je už dávno mŕtvy, a co všetko ho boli a on sa nesťažuje. Stále ma takéto sprosté reči. Keď som sa snažila s každým zvlášť rozprávať tak ocino povedal, že ma stresy v praci a potom príde domov kde mamina mu hneď diktuje co ma urobiť, (bývajú na dedine, tak práce je tam stále dosť), do všetkého mu rozpráva a on jediný relax ma v tej krčme, len keby tam išiel raz za deň na jedno pivo, ved dobre, to by sa dalo pochopiť, ale on keď začne pit nevie kedy ma dosť, potom celý deň len odchádza stále do krčmy (krčma je bohužiaľ v dedine hneď blízko ich domu, vedľa susedov. ) takže on si odíde do krčmy za deň aj päťkrát. Stále vykrikuje mamine, ze ho vydeluje s peniazmi a on robí a nemá peniaze, tak ale keby nedrzala kasu mamina, on už dávno všetko prepije a nam kopu na dvere exekútori. On by bol schopný svoji výplatu rozdať svojim kamošom v krčme každého popozyvat. On mi rozprával keď som s nim bola sama, ze mamina si vôbec neváži, že on kvôli rodine prešiel na živnosť kde ma viac stresu a viac roboty a ze si nič neváži co on robí, ale zbytocne som sa mu snažila vysvetliť, že odkiaľ to ma ze si ona toto neváži, vsak ona si je vedomá, že ocino je ten hlavný živitel rodiny, ale za to po nej nemusí vrieskat a chodiť sa opíjat do krčmy a bohužiaľ majú veľkú záhradu, dom tak treba aby chlap aj okolo domu pomohol a nie len svojim stamgastom v krčme, tým by rozdal aj posledné čo by mal. Naposledy bola udalosť prvé sväté prijímanie sestrinho syna (ich vnuka), a namiesto toho aby ocino kráčal pekne po boku svojej manželky keď sme išli do kostola alebo aj na hostinu, on nás radšej vysadil z auta, nech ideme same, zatiaľ išiel zaparkovať a celý čas sme na neho čakali, ale on sa musí túlať, každého koho stretol pred kostolom ruku podať, ale tam boli rodiny pri sebe, pri svojich deťoch, vnucatach, nikto sa nevzdaloval, len môj otec sa nás nedrzal, aj keď sme sa išli fotiť, tak som ho musela hľadať, že vnuk sa chce s tebou odfotit a zas stal pri nejakých cudzích ľuďoch, ku všetkým vie byť taký milý ale k vlastnej manželke ani jedno pekne slovo nevie povedať, na všetkých sa vie usmievať len na svoju manželku sa mraci. Co sa týka maminy, tej som sa tiež snažila dohovarat aby zmenila spôsob komunikácie, ale zbytocne, lebo namiesto toho aby za ním pokojne prišla, že prosím ta potrebujem aby si toto v záhrade spravil. Ona príde za ocinom v štýle, no kde si, tam ti v záhrade rastie burina a ty sa tu zasivas, toto hento treba spraviť. No proste ako policajt. Tiež by mohla trosku jemnejšie komunikovať a nie hneď rozkazovať mu co všetko má v ten deň urobiť. Potom sa ocino nahnevá a uteká do krčmy, keď sa vráti, mamina sa do neho pusti ze preco bol zase v krčme, a už sa spustí cirkus na celú dedinu. Problém je ze keď ma ocino moc vypite začína byť agresívny, a mamine som hovorila ze vtedy nech kašle na neho na čo zbytocne na neho rozpráva, len ho zbytocne vyprovokuje, a vtedy už trieska do steny, kričí zavri hubu! No proste totálna katastrofa, niekedy keď si vypije tak zas máva svoje filozoficke chvíľky, kedy absolútne netušíme co splieta ale vtedy býva strašne precitliveny a hneď sa rozplače keď sa mu snažím vysvetliť, že či sa napr nehanbí ze jeho dcéra, teda ja, ho vždy vidím iba opitého, sa rozreve ako malé dieťa, že mu nikto nerozumie, a ešte robí zo seba obeť, a sa začne ľutovať a potom si ide do garaze kde máva schované fľaše ešte viac vypiť. Jednoducho dohovaranie nemá žiadny efekt, lebo on si na truc ešte viac vypije, mamina už mi plakala ze takto žiť sa nedá, stále po nej vrieska, že všetky dvere doma máme prevalene lebo on so všetkým trieska. Len ocino si myslí že aký je nenahraditeľný, že bez neho by mamina zahynula v tom dome, ale to skôr opačne, ocino absolútne nevie narábať s peniazmi, nevie ako sa platia účty, mamina sa stará o to aby všetko bolo na čas vyplatene, aby bolo vždy všetko perfektne čisté, vzdy ma navarene, a mamina zas ma pocit ze on si to vôbec neváži, čo ona pre neho robí, chodí mu vyberať lieky, vsak keby jej nebolo on zahynie v spine a v bordeli. Len mamina ma pocit, že ona je pre neho iba upratovačka, a nič si neváži, ako ona sa stará o domácnosť. Ale on jej radšej bude vykrikovať ze jej šibe z upratovania a co už ona ma za starosti, on je ten kto chodi do roboty. Mamina sa do minulého roka starala o svoju mamu, ktorá napokon zomrela, ale nemohla ju nechať bez dozoru tak bola stále s nou doma, ako babka zomrela sa mamina síce zamestnala ale neprešiel ani pol roka a diagnostikovali jej zhubný nádor tak je teraz už asi pol roka PN. Mňa jednoducho domov k rodičom nebaví chodiť, lebo tam si človek nikdy neoddychne, stále je tam hustá atmosféra, stále sa tam kričí, len už ma nebaví počúvať sťažnosti mojich rodičov! Bud mamina pri mne nadáva na ocina alebo ocino nadáva zas na maminu, a každý z nich si zo mňa urobil butlavu vrbu ale už mám toho dosť, som im povedala ze nech sa rozvedu, mne je to už jedno, ale toto ma už nebaví počúvať! Mamina mi povedala ze to nie je také ľahké, ona sa s ním nemôže rozviesť lebo by sama nevedela platiť ten dom, a to je dom ktorý si sami postavili, ocino vlastnoručne ho staval, ale zas keby ho mamina nedokopala tak by ten dom nestal, a jednoducho toho pozemku sa nikto nevzdá, tak som im povedala ze bud to predajte a choďte od seba alebo tu zostaňte obaja ale už nechcem pocut žiadne sťažnosti, no samozrejme sa nič nezmenilo. Ocino ma pocit krivdy, mamina ma pocit krivdy, každý z nich si myslí že ten druhý si neváži to co ten druhy pre nich robí, oni si nevedia normálne sadnúť a porozprávať sa, vsak každý z nich dokonca večer pozerá TV v inej izbe a aj spavajú oddelene. Som z nich unavená, a už neviem ako im dohovoriť lebo mam pocit ze všetko co poviem je ako hrach na stenu. Podľa mňa by ocino mal ist na protialkoholicke, aj keď cez týždeň nepije lebo by v praci nafukal, za to cez víkend dozenie v krčme celý týždeň. Ale on si neprizná, ze ma problém s alkoholom, a keď nemá cez víkend alkohol tak je zas nervozny a uz ma abstak. Neviem co mam s nimi robiť :-( Ale takto sa žiť nedá, a bojim sa, aby aj zdravotný stav mojej maminy sa kvôli zlej psychike nezhorsil :-( Da sa im vôbec nejako pomôcť? Ocino inak nie je zlý človek, ale musí byť triezvy, len bohužiaľ, ja ho vidím už iba cez víkendy. A to sa vždy musí rozbiť doslova na šrot :-\ Dakujem