Začína mi to už prerastať cez hlavu

Zdravím, mám 25 rokov a začína mi to už prerastať cez hlavu. Od základnej školy som mala návaly smútku a osamelosti(aj keby je okolo mňa milión ľudí), pritom mi nič v živote nikdy nechýbalo, vlieklo sa to so mnou aj počas strednej a aj teraz keď pracujem. Myslela som si, že tieto veci prestanú keď budem mať vzťah, ale žiaľ ako keby sa tie pocity iba na nejakú dobu utlmili. Teraz mám plnohodnotný tri roky trvajúci vzťah, rodičov a veľkú rodinu - nič mi nechýba. No aj napriek tomu na mňa z ničoho nič a BEZ príčiny občas prídu obrovské vlny smútku, viny, beznádeje. možno mi práve to zruinovalo sebavedomie( je na bode nula). Keď to prejde buď ma bolí hlava, alebo som z toho veľmi unavená. Mám hrozný strach asi z úplne všetkého, aj prácu chcem dlhšie zmeniť, ale bojím sa nového kolektívu, prostredia, situácii. absolútne na to nemám. Dusím to v sebe fakt dlho, rodina nič netuší, ale obávam sa že mi tie obavy a nulové sebavedomie začínajú narúšať vzťah, nechcem oň prísť. Prosím Vás vedeli by ste mi poradiť? Už idem z posledného. občas ma napadne aj myšlienka na samovraždu. no nemám na to odvahu. Za odpoveď a radu vopred ďakujem.